Niežeby sa mi v živote nestalo, že by sa návšteva o hodinu oneskorila na obed. Dokonca myslím, že to zažil každý, kto vo svojom hrade aspoň občas privíta druhých ľudí. Vypozorovala som, že chlapi túto situáciu znášajú o niečo lepšie. U slabšieho pohlavia je to iné. Keď meškanie presiahne istú hraničnú dobu, ktorá je u každej ženskej iná, začne sa odvíjať štandardný scenár: zatiaľ čo jedlo chladne, kuchárka priamoúmerne zvyšuje svoju teplotu. Argumenty má na svojej strane. Veď aj lekcie spoločenského správania hovoria jasne: keď predpokladáme, že sa bude podávať teplé jedlo, na návštevu prichádzame včas, s maximálne 15 minútovým zdržaním.
Jedna naša príbuzná si pravidlo o včasnom príchode vysvetlila po svojom a chodila o 30 minút skôr, ale zasa so sebou priviedla aj dcéru s priateľom, ktorí sa u nej predpoludním zastavili pre psa. Razom bolo v kuchyni o dva hladné krky viac, než som dúfala. Na dôvažok mi kukali do hrncov, čo bytostne neznášam, pretože sú jedlá, a bojím sa, že ich je väčšina, čo v priebehu prípravy vôbec nevyzerajú dobre. Ovoniavať, to je v poriadku, ale hrabať sa bez vyzvania vareškou v cudzom pekáči, to je nevychovanosť hraničiaca nazeraním do zatvorených skríň.
V snahe stať sa dokonalou hostiteľkou som sa plahočila niekoľko rokov so všelijakými jedlami a bojovala s rôznymi nehodami a náhodami až ma život trochu vyfliaskal a ako dáma v rokoch som konečne pochopila, že na svete existujú aj väčšie katastrofy ako studená večera. Dnes som už povznesená do takej miery, od návštev ani nevyžadujem nahlásenie presného času príchodu. Od kamarátov sa síce dá očakávať, že určite prídu, pričom za hlavnú motiváciu považujem teplú večeru, ktorú som im sľúbila, ale už ťažko možno predpokladať, že na minútu presne dodržia dohodnutú hodinu. A priateľom sa kvôli takým kravinám ako je neskorý príchod nenadáva, lebo si nechceme pokaziť zábavu hneď na začiatku.
Veľmi som nepobrala názory diskutérov, ktorí Zuzane radili poslať chlapa, čo miesto na večeru šiel ratovať brata, do teplých krajín. Milí páni dokonalí: život je zložitý a nedochvíľnosť nič nevypovedá o charaktere. Sú jednoducho ľudia, pre ktorých presný čas neznamená vôbec nič a sú dokonca národy, ktoré majú meškanie ako poznávacie znamenie. Okrem toho pomoc kamarátovi v problémoch je celkom vážnym argumentom. Po prvé: chlapi berú tieto veci inak a po druhé môžem oprávnene, predpokladať, že keď stratím kľúče ja a na ňom zostane ma zachraňovať (pričom musí ujsť z práce a rozčúliť tým šéfa), nebude mi to otrepávať o hlavu ešte ďalší mesiac alebo aj rok. Som dcéra otca pedanta, viem o čom hovorím.
Ako vyzrieť na nedochvíľne návštevy v päťnástich bodoch.
1. Dobre sa naladíme a uvedomíme si, že je to hra. Požiadame najzodpovednejšiu osobu, aby nám brnkli, keď budú na ceste, približne 15 minút pred očakávaným časom príchodu.
2. Cestou z práce kúpime:
x pstruhov (x = počet hostí)
150g nivy
citróny
šalátovú uhorku
dve paradajky
K rybám len toľkoto: vyberáme jedince s čo najmenej zakalenými očami (je to známka čerstvosti).
3. Potichu predpokladáme, že doma máme:
hladkú múku
maslo
cesnak
cibuľu (alebo kúpime zelenú cibuľku)
zemiaky
olej
soľ
4. Doma si natiahneme zásteru a dáme variť zemiaky. Umyté pstruhy pokvapkáme citrónovou šťavou, potrieme roztretým cesnakom, zvonku zľahka osolíme a strčíme do chladničky.
5. Do nastrúhanej nivy pridáme na drobno nakrájanú menšiu cibuľku, popučený cesnak a plátok masla. Všetko zmiešame na nesúrodú hmotu. Netreba sa veľmi namáhať, teplo dokončí prácu za nás.
6. Očistíme uhorku a nastrúhame ju na plátky. Kúsok si necháme na oblohu. Osolíme, nalejeme trošičku vody a primiešame roztretý cesnak (toto je také cesnakové menu).
7. Pripravíme stôl. V medzičase sa zemiaky uvarili takmer do mäkka. Zlejeme vodu a necháme ich prikryté odpočívať v hrnci.
8. Ideme sa pripraviť na večer. Pre každého to zahŕňa niečo iné. Ja si v tomto čase zväčša uvarím čaj, vyhodím nôžky na stôl a zhliadnem televízne správy.
9. Keď zazvoní telefón, vstaneme a pokračujeme v príprave. Keď telefón dlho nezvoní, máme dve možnosti: pozrieme si aj 25. diel nášho obľúbeného seriálu alebo zavoláme sami a zistíme, či hostí náhodou nevzal čert.
10. V príprave pokračujeme tým, že do pstruhov napcháme plnku. Píšem napcháme, ale nemusíte ich tlačiť veľmi do plna, aby väčšia časť syra nevytiekla. Pstruha nijak nezaisťujeme, aj tak sa to veľmi nedá a nenašla som spôsob, ktorý by mi vyhovoval. Niť sa veľmi zle dáva dole a ihlicami dosiahnete akurát to, že sa vám rozpadne. Takže nite na obrázku pokojne ignorujte.
11. Pstruhy zľahka obalíme v hladkej múke. Tento krok je nepovinný, múka však dodá opečeným pstruhom chrumkavú kôrku.
12. Na panvici zohrejeme olej a dáme naň opekať takmer uvarené zemiaky. Opekané zemiaky sú jedlo, ktoré už dnes v reštaurácii nedostanete, všade používajú fritézy, čo je síce jednoduchšie, ale výsledok má so skutočnými opekanými zemiakmi pramálo spoločného. Medzičasom si na taniere pripravíme oblohu z uhoriek a paradajok.
13. Počkáme, kým návšteva zazvoní pri dverách a požiadame partnera, aby sa jej chvíľku venoval. Zohrejeme olej na ďalšej panvici a dáme na ňu piecť pstruhy. Zemiaky z prvej panvice nasypeme do misy a aj tam dáme piecť pstruhy. Ryba je hotová rýchlo, preto musíme prijať niekoľko opatrení, aby sa nám nerozsypala. Pstruha zásadne otáčame len raz, neplatia poučky o zaťahovaní mäsa. Z jednej strany opekáme pár minút (5-8). Indikárotom je, že syr sa začne roztekať a ryba sa vďaka múčnemu obalu poľahky odlepí od podkladu. Z druhej strany väčšinou postačuje kratšia doba, tak päť minút.
14. Pstruhy prekladáme rovno na taniere, z ktorých sa budú jesť. Manipulujeme s nimi čo najmenej, pretože sa nám môže stať, že sa rozpadnú. Nevyzerá to dobre, ale na chuťové vlastnosti to nemá vplyv, takže ani takúto nehodu neberieme vážne.
15. Zložíme zásteru a s výrazom dokonalej hostiteľky servírujeme večeru.
