reklama

Mala Fatra: Najkrajšia slovenská hrebeňovka II

Deň 2, Chata pod Suchým - Suchý - M. Kriváň - V. F. Kriváň - Snilovské sedlo - Chata pod Chlebom

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

6:30

Otváram jedno oko. Šedivý svet. Na vrcholkoch stromov visia zdrapy oblakov ako veľká, na franforce roztrhaná perina. Do tohto počasia sa neoplatí vstávať.

8:00

Otváram druhé oko. Šedivý svet. Perina sa prepadla nižšie. Do tohto počasia sa naozaj neoplatí vstávať. Zatváram oko.

Na pončo dopadajú maličké kvapky.

- Prší?

- To je hmla.

- Myslím, že mrholí.

- Ehm, sme pod stromom, to nepreprší.

Ponoríme sa každý do svojho mlčania. Nemeditujeme dlho, po chvíli klepotanie zosilnie a vyzerá, že predsa len preprší. Nezostáva iné ako vstať, kým nám nenavlhnú spacáky. Tlačím ten svoj do batohu a nadávam. Môj ranný rituál. Slovné vyhrážky nakoniec zaberú, spacák si nechá povedať a nalezie na svoje miesto. Hádžeme bagáž pod striešku a vchádzame do chaty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V jedálni je teplo, kopa ľudí a mierny zmätok. Niektorí sa pokúšajú raňajkovať, ďalší zisťuje, kto to v noci tak strašne chrápal a jedna dievčina už tretí krát vybieha z chaty, lebo sa nevie rozhodnúť, ktoré z tých nohavíc, čo má so sebou, bude najlepšie si obliecť. Johny tvrdí, že toto bez kávy nemôže prežiť a ide sa postaviť do radu. Vracia sa so smaženými vajíčkami, tá vôňa ma preberie a začínam trochu komunikovať.

Konečne vyrážame. Nie je sa kam ponáhľať, dnešný deň nie je dlhý a zatiaľ vyzerá, že aj tak bude hnusne. Stále jemne mrholí. Mokrou trávou po kolená stúpame hore po zjazdovke, asi 100 výškových metrov pred nami sa rozvaľuje hmla. Samé príjemnosti. Stretnem pavučinu, na ktorej sa zachytili kvapky dažďa a skúšam to odfotiť. Výsledok je nevalný, akurát, čo som sa zablatila. Na hrane kopca vchádzame do hmly a viditeľnosť sa ešte zhoršuje. Tak tomuto hovorím prechádzka v oblakoch, akurát holá skutočnosť je na hony vzdialená romantickým textom popových piesní. Krása sa však dá nájsť aj tu a Johny s fotoaparátom v ruke overuje starú známu pravdu, že hmla je vcelku fotogenická. Táto zábavka nám vydrží až na vrchol Suchého.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Obrázok blogu

V okolí Bielych skál je viditeľnosť ledva pár metrov. Viem, ako to tu vyzerá za pekného počasia a ľutujem, že to nevidí Johny. Cesta bielym mliekom ubieha pomaly, vápencové kamene sú klzké a vôbec. Celé to začína byť otravné. Na Bielych skalách nás to prestáva baviť definitívne a schádzame do blízkej kosodreviny, aby sme si dali obed. Najprv sa nám do jedla pokúša napršať, nakoniec si to počasie rozmyslí a príkrov oblakov sa dvíha. Okamžite sa chopím foťáku a snažím sa niečo z týchto okamihov zachytiť. Zbytočne. V tej chvíli to ešte netuším, ale Pán hôr sa nad nami nakoniec zľutuje a zvyšok víkendu bude krásne počasie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Johny konečne pochopil, prečo som doteraz skuhrala. Výhľady sú neskutočné, teraz ale vidíme aj to kam vedie naša cesta. Vinie sa ako biely had po holi sfarbenej jesenným rannými mrazíkmi do žlta, červena. Najodolnejšie jedince zostali zelené a táto hra farieb nás načisto opantala. Aparát už ani nevkladám do obalu. Náš postup sa spomaľuje, občas minieme ľudí z našej skupinky, z času načas doženie niekto nás. Všetci si to užívame. Tento úsek je asi najpohodlnejší, prevýšenia nie sú veľké a výhľady zabraňujú, aby sa človek čo len na chvíľu cítil z dlhého pochodu otrávený.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

 V dobrej nálade prichádzame až pod Veľký Fatranský Kriváň. Tu sa značka rozdvojuje, hrebeňovka ďalej vedie spodkom, iná cesta smeruje priamo na vrchol najvyššej hory Malej Fatry. Nechávame batohy na rázcestí a smerujeme hore. Prevýšenie nie je veľké - pár desiatok metrov, ale výhľad je neskutočný. Slnko je ešte vysoko, nemáme sa kam naháňať, tak sa chvíľu zdržíme a obdivujeme tú nádheru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Na chatu je to z najvyššieho miesta celého víkendu slabá hodinka, dorazíme tam ešte pred večerou. Chatár Milan vždy má niečo teplého a dobrého pod zub. Začíname polievkou, čajom s rumom, Bang!- om, kartami, až do noci všetci vedieme dlhé reči. Je nás tu kopa, chata je opäť plná. Od desiatej nás Milan vyhadzuje do predsienky, aby sa jedáleň mohla zmeniť na spálňu.

My sa rozhodujeme opäť spať po širákom. V tej chvíli netušíme, že zima poriadne otestuje naše spacáky. Chvíľu hľadáme miesto na spanie, nakoniec si vyberáme lúčku v dostatočnej vzdialenosti od chaty. Sme tu sami, len tma a my. Noc je číra, na nebi sa tíško chvejú blikotavé svetielka hviezd. V iskrivom vzduchu nás prikrýva samotné nebo. Nerušené umelým osvetlením miest nám môže predviesť celú svoju hĺbku. Na hrebeni sa dvíha vietor a ja si hľadám lepšie miesto na spanie. A potom už neviem o ničom.

Alica Krakovská

Alica Krakovská

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijem ako sa najlepšie dá. Zoznam autorových rubrík:  Zápisky z ciestJedlo a iné umeniaKútik pre ženyFototripyČesko-SlovenskoPostrehy nemožnej matkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu