reklama

Malá Fatra: Jánošíkove diery

Bonus k hrebeňovke v Malej Fatre. Onehdy nás už súril čas, tak sme nestíhali veľmi fotiť, ale vynahradili sme si to pred dvoma týždňami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Pôvodne som chcela už písať o niečom inom, ale nakoniec mi to nedalo a rozhodnutie som zmenila. Predminulý víkend sme strávili návštevou mojich rodičov na chate pri Žiline. Aby mal Johny nejakú pozitívnu motiváciu, sľúbila som mu výlet do Jánošíkových dier, pretože vlani sme Dolné aj Nové diery obišli a zbehli priamo do Štefanovej.

Nedeľa začala klasicky:
- Ako je tam?
- Divně.
- He?
- Neprší, ale vypadá to divně.
- Aha. Ideme?
- Já bych šel.

Dohodnuté. Mne to počasie ani nevadí. Tam, kam dnes chceme, je i tak mokro vždy, ale očakávam problémy s mojimi predkami. Prezieravo sa rovno obliekam do turistického, aby neboli o našom zámere zbytočné pochybnosti. Len čo ma mama zočí na schodišti, je to jasné:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- To nemyslíš vážne!, - vypáli na mňa odboku miesto pozdravu
- Dobré ráno, - štylizujem to trochu ukrivdene, ale trik nezabral.
- Ty ma privedieš do hrobu!
- Prosím ťa, neblázni, nič sa nedeje.
- Krky si tam dolámete.

Ďalších pätnásť minút striedavo upokojujem mamu a vysvetľujem otcovi, že naozaj nejdeme pod zámienkou výletu spáchať samovraždu. Johny vylieza až keď je najhoršie za mnou. Škoda, mohol aj skôr, jeho má mama za autoritu a asi by sa ho neodvažovala presviedčať, že prechádzkou v mrholení riskuje angínu, zápal pľúc, lepru a zlomeninu všetkého, vrátane väzov. Musím sa jej na tomto mieste zastať, ona totiž trpí závratmi. Ja som to po nej síce nezdedila, ale viem si predstaviť tu hrôzu, občas mávam sny so závratom a to je iné peklo. Preto sa aj chodím pravidelne uisťovať, že v bdelom stave mi nič také nehrozí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vďaka celkom hnusnému počasiu je na parkovisku pri hoteli Diery len zopár áut. Ľudia sa však množia a navliekajú seba aj svoje ratolesti do pršiplášťov, búnd a nepremokavých nohavíc. Štvorročné deti veselo cupitajú v gumáčkoch a nemajú žiadne problémy s počasím. Vydávame sa po chodníku k dieram, Johny si potrebuje odskočiť a ja štelujem foťák. Dnes to bude skúška techniky, svetlo mizerné (ale to je tam vždy) a statív nemám.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

 

Zisťujeme, že napriek mrholeniu, je tu celkom tesno. Na rázcestí sa rozhodujeme pre cestu na Nové diery, kam sa tlačí menej ľudí. Bolo to dobré rozhodnutie, stretli sme asi piatich ľudí a všetkých až hore v lese, kde turistický chodník nie je taký exponovaný. Sláva, odmena za zlé počasie. Zasa raz sa ukazuje, že človek nemôže mať všetko. Naozaj?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Obrázok blogu

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Vyliezame na lúčku, kde sa chodníky znova spájajú a spoza mrakov vykukuje Oskar. Povoľujem Johnymu jedno pivo a rozhutujeme, čo ďalej. Vracať sa nám ešte nechce, keď sa počasie umúdrilo. Vyrážame teda ďalej smerom na Horné diery a Tesnú rizňu, s tým, že sa niekde otočíme a vrátime naspäť. V Horných dierach už ľudia nie sú skoro vôbec, mraky sa už úplne roztrhali. Neviem, čím som si Pána Malej Fatry naklonila, ale toto má u mňa. Sľubujem, že budem o jeho území písať už len v superlatívoch. (Týmto dúfam definitívne potvrdím moju zaujatosť. Radšej neberte nič, čo uverejním o Malej Fatre vážne ani doslova.)  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu

Po ďalších päťdesiatich fotkách sme vyliezli na lúčku nad tiesňavou a mne sa ešte nechce domov a ešte viac sa mi nechce po tých mokrých rebríkoch zasa dolu. Navrhujem vrátiť sa cez Malý Rozsutec. Telefonujem domov, že sa trochu zdržíme, aby sa mama od strachu nezbláznila, a aby bolo jasné, kde nás hľadať, keby sme si tie krky predsa len dolámali.

Obrázok blogu

Cestou na Rozsutec sa nám podarilo stratiť značku. (Pravdepodobne čisto kvôli štatistike, každý výlet sa musím aspoň raz stratiť a v Dierach nebolo kde). Nakoniec sme sa dostali až na vrchol a napriek rozmočenému zostupu v rekordnom čase aj naspať do Bieleho Potoka. U našich nás už čakal famózny jelení guláš (diky oci). No čo viac si možno priať?

P.S. Na záver malá hádanka. Kto príde na to, čo je s tou fotkou v neporiadku, má u mna malé bezvýznamné plus. ;)

Obrázok blogu

Alica Krakovská

Alica Krakovská

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijem ako sa najlepšie dá. Zoznam autorových rubrík:  Zápisky z ciestJedlo a iné umeniaKútik pre ženyFototripyČesko-SlovenskoPostrehy nemožnej matkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu