reklama

Tešiť sa ku gynekológovi

Od osemnástich som vystriedala lekárov niekoľko. Jediná lekárka, ktorá so mnou komunikovala aspoň trochu normálne a nezačala mi nadávať ešte som len prekročila prah ambulancie, odišla po mojej prvej návšteve na materskú. A bola som tam, kde predtým. A potom som sa presťahovala o tristo kilometrov západne do Čiech a nestíham sa čudovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (40)

K svojmu obvodnému som sa dostala na odporúčanie môjho muža kamarátky mamy brata koňa syna. Je fakt výborný - pri prvej návšteve sa mi predstavil, vždy mi podá ruku a vždy mi všetko podrobne vysvetlí. Nezaskočil ho dokonca ani fakt, že som sa k nemu prvý krát dovalila tehotná za polovicou prvého trimestra. Platí sa u neho. Tisícpäťsto korún českých za celú graviditu. Je to asi toľko, koľko aktívna mamička - čakateľka spláchne do kanála za prenatálne vitamíny (až na výnimky väčšina vytečie nevyužitá do záchodovej misy). V cene je objednanie na presnú hodinu a čakáte maximálne päť minút. Ultrazvuk pri každej návšteve - nie je to síce z medicínskeho hľadiska úplne nutné, ale zo psychologického mimoriadne upokojujúce, keď vidíte, že ten človiečik sa tam pokojne mrví a nič ho netrápi. Celkovo sa riadi heslom - stresovať, čo najmenej, všetko sa snaží vyložiť tak, aby to pochopila aj ženská ovalená hormónmi a stresom. Som nadšená, ale keďže som k nemu šla na odporúčanie, hovorila som si, že je možno len ojedinelý zjav. Nie je.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prenatálny skríning som absolvovala v certifikovanom centre. Objednaná na čas, všetko meškalo asi dvadsať minút. Lekár vyjde pred ordináciu, podá vám ruku a predstaví sa. Podrobne povie, čo od vás očakáva, informuje, čo sa bude diať a automaticky vysvetľuje, čo vidí na obrazovke ultrazvuku. Podá vám papiere, čo vám po vyšetrení vypadnú z ruky a nerozčuľuje sa, že ste pomalá, aj keď má sklz a plnú čakáreň. No dobre, je to predsa len súkromné zariadenie.

Gynekologická pohotovosť v štátnom ústave, kde som registrovaná k pôrodu. Je tu taký systém, že niekde byť registrovaná musíte, najlepšie od 12. týždňa tehotenstva - riadna byrokracia, ale má to očividne svoje výhody. Čakáreň je vymaľovaná veselými farbami - žiadna vyblednutá nemocničná zelená, vôbec nemáte pocit, že ste v nemocnici. Sestrička vyjde pred ambulanciu a zisťuje aký mám problém. Vysvetlí, že lekárka sa práve odišla pozrieť na oddelenie. Ja mám najprv zájsť do kartotéky. Pani odo mňa žiada doklad, ktorý pri sebe nemám - ešte ho nikto nepotreboval, som trochu zmätená. Pani sa začína rozčuľovať, už mám pocit, že ma vyhodí, hormóny pracujú a tak jej na ďalšie otázky odpovedám so slzami v očiach. Pani sa zarazí, ospravedlňujúco sa vysvetlí, že má toho od rána kopu, prepúšťalo sa a nejaké pacientky na ňu tiež nakričali, tak nervy pracujú. Beriem, veď nie sme stroje. Rozchádzame sa priateľsky s celkom dobrým pocitom, doklad stačí priniesť dodatočne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vraciam sa pred ordináciu. Medzičasom v čakárni pribudla rodinka s novorodencom. Sestrička nám oznamuje, že lekárka je na ceste, a pýta sa, či mi nebude vadiť, keď vezme najprv pani s bábätkom. Jasné, že nie, pani má teplotu 38,6 a vyzerá dosť zničene. Môj problém zasa taký akútny nie je. Po hodine a pol sa prepracujem do ordinácie, ale rozumiem tomu, prečo som čakala. Mladá lekárka sa predstaví a na všetko sa podrobne povypytuje. Problém, s ktorým som pôvodne prišla, sa ukazuje ako vcelku bežný, ale na ultrazvuku našla niečo nejasné, čo nedokáže na svojom prístroji poriadne posúdiť. Keď mám otázky, všetko mi ukazuje a priebežne vysvetľuje. Mám prísť znova v pondelok, ozrejmuje mi, aký by bol ďalší postup, keby to bolo to alebo ono a hlavne mi prízvukuje, že to nie je nič, kvôli čomu by som sa mala prebdieť dve noci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pondelok ráno. Čakám asi trištvrte hodinu, ale nebola som pochopiteľne objednaná. Lekárka je mladá a zasa mi všetko ukazuje. Hoci mala len spraviť sono a popísať nález, pokojne a zrozumiteľne odpovedá na všetko, načo sa pýtam. Výsledok je asi najlepší, aký môže za týchto okolnosti byť. Lepšie by bolo bez neho, ale reálne zatiaľ ničomu nevadí. Začínam mať pocit, že pôrodnicu som si vybrala dobre.

Volám svojmu lekárovi, čo sa deje. Poradí mi s dávkovaním liekov a povie, že o tom náleze vie, ale nechcel ma zbytočne stresovať, pretože to nemá žiadny vplyv na tehotenstvo a teraz s ním aj tak nič nenarobíme (mala som na začiatku tehotenstva problémy, ktoré sa prejavovali závažnejšie, takže mu celkom rozumiem) a dohodneme sa na ďalšom postupe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja nechcem tvrdiť, že v Praha je zlatá loď a všetko je tu ružové, ale je fakt, že som sa v Bratislave natrápila s gynekológmi dosť a dosť a tu mám pocit, že to ide samo. Lekári sú tu pre mňa a moje problémy, aj keď možno z pohľadu všehomíra banálne, ich neobťažujú. Dokonca si ani nemyslím, že lekári na Slovensku nie sú odborníci. Asi aj sú, lenže so mnou nekomunikovali. Bežne som dostávala informácie typu: „vaječníky máte, aké máte" (to bude asi nejaký super odborný medicínsky termín, lebo mu nerozumiem ani za máčny mak).

Kliknite si na poradne na stránke http://www.porodnice.cz/prehled-poraden. To je príklad ako to môže fungovať a vlastne s takýmto prístupom - nevirtuálnym sa tu stretávam. Ale možno som len mala desať rokov smolu a teraz si vyberám svoju dávku šťastia.

Alica Krakovská

Alica Krakovská

Bloger 
  • Počet článkov:  28
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijem ako sa najlepšie dá. Zoznam autorových rubrík:  Zápisky z ciestJedlo a iné umeniaKútik pre ženyFototripyČesko-SlovenskoPostrehy nemožnej matkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu